Ako na tých, ktorí vaše metódy zavrhujú?
Nerada píšem o svojich rodičoch niečo negatívne, vďačím im za veľa, za všetko. A viem, že všetko čo robili a ako vychovávali bolo čistým srdcom a dobrým úmyslom.
Mojou úlohou však teraz je, zabrániť tomu, aby boli ďalšie deti vychovávané takýmito mylnými spôsobmi a túto svoju úlohu môžem plniť naplno iba tak, že ponúknem aj svedectvo o dopadoch nesprávneho prístupu k deťom.
V dedine, odkiaľ pochádzam sa takéto moje príspevky stretávajú s veľkým nesúhlasom, pretože ako ste už isto počuli, v takýchto "mestách" to funguje tak, že cudzí vedia o vás a vašom detstve a pocitoch určite všetko lepšie ako vy sami. A teda keďže som živá, zdravá, úspešná a nie je zo mňa masový vrah, tak by som mala byť vďačná svojim rodičom a nie spochybňovať ich metódy.
Takže opakujem, som vďačná a viem, že všetko robili ako najlepšie vedeli, podľa informácií, ktoré boli vtedy dostupné.
Neobviňujem nikoho, len ukazujem, že to ide aj inak, lepšie, miernejšie, tichšie, otvorenejšie, úprimnejšie, šťastnejšie...
Samozrejme som múdra z neba nepadla ani ja a informácie som celý život čerpala. Áno, celý život, lebo som sa odmalička musela popasovať so svojim nízkym sebavedomím, utiahnutosťou a nízkym sebahodnotením.
Postupne odkrývam príčiny týchto mojich pocitov. Postupne, ako vidím svoju mamu teraz v roli babky vidím, ktoré veci robí inak ako ja a cítim, že presne v tomto to je.
Samozrejme, moju mamu nezmením, jej pohľad na svet neovplyvním, aj keď sa veľmi snažím. Ona má hlboko zakorenené presvedčenie, že kto je starší, je zákonite múdrejší a moje rady berie ako urážku. Skutočne, veľakrát som si vypočula ako veľmi ju svojimi radami zraňujem a čo si to vlastne o sebe myslím, že chcem poučovať tú, čo vychovala dve deti.
Predpokladám, že to takto máte so svojimi, no aj keď mamami možno nie, ale svokrami, alebo inými rodinnými príslušníkmi určite. Som predvedčená, že v každej rodine sa nájde niekto, kto si nedá v ničom nikdy poradiť a niekedy sa jeho mylné spôsoby fungovania dotýkajú aj vás.
Napríklad ak nejaký strýko vaše dieťa presviedča, že keď nezje tú polievku, čo má prichystanú, bude večer tma. Možno nie konkrétne takto, ale ide o to, že dieťa strašia prirodzenou vecou, akou tma určite je a ja si teda neprajem, aby sa moje dieťa bálo tmy a druhá vec je, že klamú, pretože tma bude tak či tak a nebude jej dôvodom to, či bola polievka zjedená alebo nie.
V posledných dňoch veľmi často narážam na podobné situácie. Kedysi sa ma to veľmi dotýkalo a trápilo ma, že niektorí ľudia svoje správanie ani len neprehodnotia. Ani po vysvetľovaní, že prečo si neprajem takýto spôsob komunikácie s mojim dieťaťom.
Teraz to však už viem spracovať a cítim, že sa s vami o to musím podeliť.
Ešte taký detail z nášho života. Ak nás poznáte a čítate naše príspevky viete, že to, že som slobodná mamička bolo mojim rozhodnutím. Moji rodičia s tým však nikdy nesúhlasili. Ani keď som im prvýkrát túto myšlienku načrtla, ani keď som im o dva roky neskôr oznámila, že budú starými rodičmi.
Moja mama sa pomocou svojej autoritatívnej výchovy stále snaží dokázať mi, že som urobila chybu a sama to nezvládnem. A ona to myslí doslovne. Rôznymi spôsobmi mi demonštruje, ako je dieťa na príťaž (o tomto je reálne presvedčená a dnes už chápem, prečo som mala celý život pocit, že som na príťaž a svojimi prosbami o pomoc svoje okolie obťažujem - toto sa so mnou vláčilo dlho a nedokázala som požiadať o pomoc bez nepríjemných pocitov) ako kvôli nej nikam nemôžem ísť.
Že nemôžem len tak ísť na jednania, nemôžem ísť večer na stretnutia a vlastne si nemôžem nájsť ani brigádu na privyrobenie si.
Do škôlky malú dať nechcem - o tom v inom článku - no ešte stále nemá ani tri roky. To, že Hanku nechcem dať do škôlky je tiež veľkým problémom a mama mi chce ukázať, že sa to nedá.
.jpg)
Zakaždým, keď si u nej doma sadnem k počítaču a evidentne niečo píšem a sústredím sa, posiela Hanku za mnou nech sa so mnou ide hrať. Keď sa opýtam, prečo to robí, tak vraj mám dieťa a mám sa mu venovať. Odmieta mi ju postrážiť. Ďalším jej podpichovaním je, že keby som mala muža, mohol by ju strážiť on alebo aj jeho rodičia.
Toto všetko nepíšem len tak. V rôznych formách sa s týmito situáciami stretávame všetci.
Ak okolití ľudia s akýmkoľvek vašim rozhodnutím nesúhlasia, urobia všetko preto, aby vám ukázali, že oni majú pravdu.
Aj keby to znamenalo, že dmietnu na 4 hodiny týždenne strážiť dieťa, aby vám ukázali, že dať ho do škôlky by bolo vhodnejšie.
Lebo veď to tak robia všetci. A stretnete sa s tým vždy, keď budete robiť niečo inak ako stádo, inak ako by sa patrilo, inak ako sa od vás očakáva.
Žiaľ, budú to vždy ľudia vám blízki, odcudzia sa vám, nebudú vám rozumieť a podvedome vám veru budú hádzať polená pod nohy. Práve tí, od ktorých budete čakať skôr podporu. Ich ego je totiž veľmi zranené týmto zrkadlom, ktoré im nastavujete.
Každý človek má sen, za ktorým sa neodvážil ísť, lebo veď by vytŕčal z davu. A žiadne ego takéhoto človeka neznesie pohľad na toho, čo sa nebojí vytŕčať z davu.
Nehnevajte sa na nich. Robia to v najlepšej viere. Robia to, lebo oni by na to byť iní odvahu nemali, chcú vás chrániť. Je aj zbytočné niečo im vysvetľovať.
Oni majú svoju cestu, je iná ako tá vaša.
Vždy sa však nájdu ľudia, ktorí vám budú oporou, len otvorte oči, sú tam.
A pre ostatných majte pochopenie. Niektorí ubližujú, veľmi ubližujú, lebo sú sami ubolení, možno im ukazujete akí boli zbabelí ísť svojou cestou a to veru málokto unesie a tak útočia.
Vždy sa však riaďte tým, čo vám vaše vnútro, vaše srdce diktuje.
Či už je to dojčenie, nosenie dieťaťa, unschooling, vegeteriálstvo, spôsob výchovy.. Nenechajte sa strhnúť davom a zničiť svoju jedinečnosť. V prípade výchovy vám garantujem, že o niekoľko rokov vyrastie z vášho dieťaťa človek taký silný, že budete sami sebe vďační za to, že ste to v týchto časoch nevzdali. A bude vďačné aj to dieťa vám..jpg)
Takže ak máte nezhody s kýmkoľvek o čomkoľvek, pamätajte: Je to vaša cesta, nie ich. Nehnevajte sa na nich, neusudzujte ich, majte pochopenie a odpustite im.
Dnes už vlastne viem, že títo ľudia sú len príprava do života. Moje dieťa bude stretávať aj ľudí, ktorí mu budú ubližovať a dokonca vedome. Ak ju však teraz naučím, že má pevnú nezlomnú oporu, ktorou som ja, nezlomí ju nikto a nič. A presne v týchto situáciách sa to naučí.
Kým je malá, potrebuje moju prítomnosť k tomu, aby som ju ubežpečila, že aj keď niekto má námietky voči nej, ona je v poriadku tak ako je, aj so všetkými svojimi pocitmi. Keď bude väčšia, bude v nej tento pocit už tak hlboko, že nebude potrebovať k tomu už moje uistenie, aby si bola toho vedomá ;)
Nájdite si ľudi, čo majú pre vás pochopenie a nimi sa obklopujte. Máte ich okolo seba, len ich možno hneď v oslepení hnevom nevidíte.
Aj ja som ich tu mala a už viem, že tu sú a sme tu pre seba navzájom a som za nich vďačná. A som vďačná aj za tých, ktorí ma nechápu. Vďaka nim viem, že robím veci inak a to je znamením toho, že nie sme ako väčšina a teda ani nebudeme mať život taký ako väčšina. Nechceme byť šedý priemer ;)
Späť na zoznam článkov
