Aký život chcete pre svoje dieťa Vy?
Začneme bežným scenárom.
Sedíte v kancelárii s ľuďmi, ktorých nemáte radi. Robíte prácu, ktorá Vás nebaví a dostávate za ňu peniaze z ktorých ledva vyžijete.
Keď prídete domov, ste vyčerpaní, až nahnevaní a nepríjemní.
Celý týždeň čakáte na piatok. Celý rok na leto a vlastne celý život na dôchodok.
A keď to príde, ste tak znechutení a vyčerpaní že len sedíte doma a nie ste schopní vyvinúť akúkoľvek aktivitu a tak si nahovárate, že si aspoň oddýchnete.
Načerpávanie síl sa však robí inak, no o tom inokedy :)
Spoznali ste sa? A aj ľudí zo svojho okolia?
A teraz si pozrime druhý extrém.
Ste v práci, ktorá Vás baví, máte plno inšpirácie a svojich kolegov vnímate ako spolupracovníkov, s ktorými si pomáhate k určitému cieľu. Veľa sa smejete a vymieňate si spoločné skúsenosti.
Nikto sa nepotrebuje s nikým pretekať, nikoho ponižovať. Za svoju prácu dostávate peňazí toľko, koľko si predstavujete a nemáte problém vyžiadať si vyššie ohodnotenie ak urobíte niečo navyše.
Vo Vašom okolí sa všetci navzájom rešpektujú.
Po príchode domov Vás čaká milujúci, dobre naladený partner a veselé deti. Urobíte so spoločný program a naplánujete víkendový/letný výlet.
Na dôchodok nečakáte, práca Vás baví, neplánujete s ňou prestať a ak zatúžite po cestovaní, viete si časať práce urobiť aj na diaľku a tak dostať dlhšiu dovolenku ako je zvyčajné.
Prekypujete energiou a radosťou zo života.
Možno pre niekoho príliš dokonalá predstava, no je to bežná realita.
Je to len o tom, aký život si dovolíte žiť. Čo Vám do života vštepili Vaši rodičia, že čo si zaslúžite.
Čo spôsobuje nešťastné životy? Sú to v predošlom článku spomínané podvedomé programy. Teraz sa na niektoré pozrieme bližšie.
Ak ste boli vychovávaní v rodine, kde deti boli vždy menejcenné a ich názor či výtvor nestál za pozornosť, odnesiete si túto "nálepku" po celý život.
Zostane vo Vás pocit, že "nie ste dost dobrí", že "radšej by mal dôležitejšiu úlohu urobiť niekto zodpovednejší" pretože "Vaša práca za nič nestojí a nepostavili by ste sa za ňu" lebo vlastne "ani neviete poriadne robiť svoju robotu, tak načudo, že ju an inemáte poriadne zaplatenú"
A ak aj máte iný názor, ako väčšina a skúsili by ste navrhnúť iné riešenie situácie, tak sa ozve Vaše "tvoj názor nie je pre nikoho dôležitý".
A to všetko spôsobujú zdanlivo nevinné situácie.
V rodine sa rieši farba domu a dieťaťa sa nikto na názor neopýta. Ak aj dieťa chce to svoje presadiť, niekto utrúsi poznámku typu "kto by sa dieťaťa pýtal na názor".
Ono to je myslené možno dobre, dieťa bude mať zajtra názor už zase iný, no to už dieťa nepočuje a ostane mu v podvedomí len to, že pre maminku jeho názor dôležítý nie je.
Ďalšia situácia je tiež banálna a často sa s ňou stretávame. Môže ísť napríklad o kreslenie. Samozrejme, deti veľa kreslia a je to niekedy otravné keď sa prídu pochváliť s každým svojim výtvorom a chcú si ho niekde uložiť. Myslím si však, že je jednoduchšie pár rokov mať po stenách alebo v skriniach ich diela, ako v nich živiť pocit, že ich diela pre nikoho nemajú hodnotu a ich práca je zbytočná.
A posledný môj príklad. Zapájate svoje deti do upratovania? A je samozrejmé, že to nevedia robiť tak dokonale ako Vy.
NIKDY však neupratujte po nich tak, aby to videli!!!
Dieťa sa snaží a robí to najlepšie ako vie a ak uvidí že pre Vás nie je dostatočne dobrá jeho robota, tiež v ňom ostane tento pocit a navyše mu tieto činnosti znechutíte, pretože kto by chcel robiť niečo čo po ňom druhí musia dokončiť..
Argument, že takto sa nenaučí dokonale napríklad teda upratovať je zbytočný. Takisto ako sa vyvíja jeho motorika, chôdza, reč, tak aj všetko ostatné. Jedine že by to Vaše malo nejakú špeciálnu mutáciu že vo vývoji "upratovacieho" génu sa zastaví na dvoch rokoch?
Takto fungujú aj ostatné zdanlivo neškodné vety. Skúste sa pozrieť do seba, čo Vám bráni presadiť sa, aká "mantra" Vám príde na um predtým ako chcete napríklad prezentovať svoju prácu?
Bude to, "nie si dosť dobrá"? Alebo "tvoja práca aj tak nikoho nezaujíma"? A tak ďalej a postupne odhalíte aj ostatné takto fungujúce zažité správania a potom s nimi môžete pracovať.
Aby ste svojmu dieťaťu dopriali život z druhého príbehu bez záťaží a psychických blokov dnešnej doby.
Pretože nikto nie je obeťou okolností, iba VLASTNÝCH aj keď podvedomých MYŠLIENOK.
Späť na zoznam článkov
