Dnes je svetový deň objatia a bozkávania. Krásny sviatok, však?
Verím, že väčšina z Vás nepotrebuje k tomu žiadny sviatok, aby objalo a vypusinkovalo svoje dieťa.
Pri tejto príležitosti si však chcem spomenúť na deti, ktoré nemali to šťastie. Deti, ktoré vyrastali v rodine, kde boli iné priority ako láska. A kde o tomto výroku Ivana Štúra ani nepočuli.
„Keď si sťažujem na vlastné deti, tak si vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som snimi žil,“ hovorí Ivan Štúr
Je mi smutno z toho, že ešte aj v tejto dobe existujú rodičia, ktorí sú presvedčení, že najlepšie vychovajú svoje dieťa ponižovaním a tvrdou výchovou, trestami.
Naučia ich však nenávisti, nízkemu sebavedomiu a presadzovaniu sa silou. Títo rodičia sa skôr či neskôr sťažujú na svoje deti, aké sú drzé, ako si nevážia rodičov..
Neuvedomujúc si, že to práve tí rodičia čo im odmalička ukazovali, že je normálne ponižovať a nevážiť si ostatných môžu za to, že takto ich vnímajú teraz ich vlastné deti.
A sme v začarovanom kruhu.
Prečo by dieťa, ktoré nikdy nezažilo pocit, že si zaslúži úctu už len preto, že je tu na tomto svete malo niekoho rešpektovať? Ako? Keď mu nikto nikdy neukázal ako taký rešpekt vyzerá?
Keď vyrastalo v spoločnosti, kde deti boli vždy menejcenné, ich názor nikoho nezaujímal a ak sa ho aj snažili presadiť, boli označované za drzé a vystavené riziku trestu.
Nie vždy je to ľahké, je to však určite ľahšie ako cesta nenávisti, mudrovania a ponižovania či zosmiešňovania.
Je to jednoduché, stačí pekne žiť a dieťa sa k Vám pridá. Ak mu budete ukazovať zosmiešňovanie, naučíte ho zosmiešňovaniu, ak mu budete ukazovať rešpekt, naučíte ho rešpektovať a ak mu ukážete lásku, naučíte ho milovať.
Tak, aké dieťa by ste chceli mať doma Vy?