Mamička, poznáš svoju hodnotu?
Pridané: 14.04.2015
Ahoj mami. Chcem, aby si vedela, že ťa milujem celým svojím srdcom bez akýchkoľvek podmienok. Milujem ťa aj vtedy, keď máš zlú náladu a dokonca aj vtedy, keď by si mi fyzicky ubližovala. Viem, že si moja mamina a si pre mňa zvorom toho, ako má milujúci človek vyzerať a správať sa. Ja, tvoje dieťa, som sa už s týmto pudom narodilo - milujem ťa takú, aká si, aj s tvojimi prednosťami, aj s tvojimi chybami.
Keby Vaše dieťa vedelo hovoriť, odkázalo Vám presne tieto slová.
A ja som presvedčená, že jedným zo základných kameňov pre výchovu dieťaťa je mamičkyne vlastné sebavedomie. Dieťa je ako špongia a čo mu ukazujeme, aké pocity mu prejavujeme či už zo seba samej alebo z okolia, to všetko do seba nasáva a následne nám zrkadlí. Dieťa je pre nás dobrým učiteľom a pomáha v sebareflexii.
Len si predstavte to malé nevinné stvoreniatko. Ono Vás miluje bezpodmienečne, za každých okolností a má k Vám bezhraničnú dôveru. Všetko čo poviete, čo robíte pokladá za správne a jediné pravdivé. To isté potrebuje cítiť aj ono od Vás. My sme vyrastali v dobe, kedy sa deti odkladali a prejavovanie lásky bolo pokladané za zbytočnosť a plytvanie času.
Už v pôrodnici sme hneď začali život v (citovo) chladnom prostredí, oddelení od mamičiek a bolo bežnou praxou pravidelné dojčenie každé tri hodiny. Takže deti často ostávali samé plačúce a hladné a tieto pocity odloženia, vlastne odmietnutia si so sebou nesieme dodnes a nevedomky ich posúvame na ďalšie generácie.
Vráťme sa k teda k tej nepodmienenej čistej láske zo strany nášho dieťaťa. Práve takú lásku by sme v prvom rade mali cítiť samé k sebe aj my. Samozrejme že žiadna z nás nie je dokonalá. To od nás ale ani nikto nechce, sme prirodzené a autentické a prijatie seba samej aj so svojimi chybami s úplnou láskou by malo byť pre nás prirodzené.
Nezáleží na tom, ako nás vníma okolie. Žena je príťažlivá vtedy keď sa páči sama sebe a pozná svoju hodnotu. Vtedy dokáže aj svojmu dieťaťu dať pekný príklad ako zaobchádzať so svojim telom, vážiť si samé seba, poznať svoju hodnotu a teda nabrať sebavedomie, aké potrebuje, aby sa vo veľkom svete, ktorý ho čaká, dokázalo presadiť.
Je potrebné, aby mamička mala zdravé sebavedomie. Teraz nehovorím o namyslenosti alebo arogancii voči ostatným. Tieto nemajú so sebavedomím veľa spoločného.
Zastavte sa a predstavte si, ako jedná človek s nízkym sebavedomím. Ide svojmu dieťaťu dobrým príkladom? Vie zvládať nové a nepredvídané situácie s chladnou hlavou? Nie, často upadá do paniky a svoje presvedčenie že nie je dosť dobrý na to aby zvládol problém prenáša aj na dieťa.
Takéto dieťa dospieva s pocitom, že nie je dosť dobré, že si musí lásku a pozornosť zaslúžiť a celý život sa naháňa za dokonalosťou, ktorú aj tak nikdy nedosiahne a túto nespokojnosť so sebou samým nesie so sebou po celý život a prenáša do svojich vzťahov, alebo si ju uvedomí a začne na sebe pracovať.
Ďalším protipólom je človek s príliš vysokým sebavedomím. Ten si naopak myslí, že nikto nie je tak dobrý ako on, príliš sa presadzuje a ak náhodou schybí, nepripustí si to, alebo sa kvôli tejto chybe bude trýzniť, preto že má o sebe predstavu dokonalosti. Tiež to nie je dobrým príkladom pre dieťa, tento človek si možno aj uvedomuje, že nie je dokonalý, nedáva to však najavo svojmu okoliu a svoje chyby sa snaží maskovať za chyby niekoho blízkeho, može to byť aj jeho dieťa, ktoré tým trpí.
Mamička si musí uvedomiť, že nikdy nebude dokonalá, ale je dokonalá pre svoje dieťa a to ju môže naučiť vnímať seba samú tiež týmito očami. Je to pre nás veľká škola, pretože máme v sebe programy, ktoré nás nútia porovnávať sa s ostatnými.
Tieto programy je potrebné v sebe odbúrať. Naša hodnota rastie a klesá iba na základe toho ako vnímame samé seba my. Ako som už písala, žiadna z nás nie je dokonalá a tak je to správne.
Ani tá modelka z časopisu sa nepáči každému a má určite aj chyby, ktoré sa nepáčia nikomu, no naučila sa s nimi žiť alebo ich správne zakrývať a upriamuje pozornosť na svoje prednosti (teraz mám na mysli zovňajšok).
Ak teda chceme, aby z nášho dieťaťa vyrástol človek so zdravým sebavedomím, je potrebné, aby sme mu dali správny obraz ako sa taký človek správa k svojmu okoliu a ako vníma samého seba. A v neposlednom rade by sme sa od svojho dieťaťa mali naučiť cítiť bezpodmienečnú lásku a neprogramovať ho na podmienenú, lebo tá vedie vždy ku sklamaniu.
Hlbšie sa pozrieme na techniky ako nabrať sebavedomie a správne s ním pracovať niekedy inokedy. V tomto článku som Vám chcela priblížiť hlavne jeho dôležitosť vo výchove.
A prvým krokom k zdravému sebavedomiu je prijatie faktu, že neexistuje vec, kvôli ktorej by si človek zaslúžil trýzniť samého seba za nedokonalosti, ktoré nedokáže zmeniť.
Nie výzor ako z časopisu, ale práve naše chyby sú tým, čo nás robí jedinečnými ;)
Späť na zoznam článkov
