Niečo k interupciám
Pridané: 03.10.2019
Rozhodla som sa niečo na tému interupcií napísať aj ja. Sama som slobodná mamina, takže viem, čo čaká každú ženu, ktorej sa priateľ otočí chrbtom, alebo z iného dôvodu sa ocitne pred touto voľbou.
Ja som Hanku ako slobodná mamička plánovala. Aj napriek tomu sa môjmu tehotenstvu takmer nikto netešil. Viem si teda predstaviť, aké pocity zažíva mamina, ktorá ani sama neplánovala dieťa.
Tlak spoločnosti je proste taký strašný, že ľudia sa nedokážu tešiť ani v radostných situáciách. A to len kvôli tomu, že som dieťa čakala sama. To, že som nemala partnera spôsobilo, že mi moji najbližší brali istotu, že to bolo správne rozhodnutie.
Ja osobne by som interupciu nikdy nepodstúpila. Dostala som sa však aj do situácie, kedy som sa musela rozhodnúť medzi "vzťahom" a svojim dieťaťom. Stalo sa mi teraz v lete, že som so svojim "priateľom" nečakane otehotnela. V úvodzovkách pre to, lebo náš vzťah už smeroval k rozpadu, len sme si to nechceli pripustiť a ako priateľ sa rozhodne nezachoval. On sa jasne vyjadril, že dieťa nechce. Presviedčal ma, že bez toho dieťaťa budeme šťastní, že sa všetko obráti k lepšiemu.. no a bla bla.
Rozhodla som sa pre dieťa a konečne, po roku márnych pokusov tento vzťah ukončiť som nazbierala dostatok sily a odhodlania urobiť to definitívne. S mojim synom pod srdcom som už dokázala vystúpiť z toxického vzťahu, ktorý sa so mnou vláčil. Odvtedy som o ňom nepočula. A teda som zažila aj situáciu, kedy sa chlap - lebo oni môžu, vykašle na svoje dieťa.
No ale teda vráťme sa k téme. Keďže už som slobodná mama, viem, čo všetko to obnáša a viem, či to dám. Viem si však predstaviť aj to, že žena, ktorá má úžasnú prácu, dlhoročný vzťah zrazu otehotnie a život sa jej prevráti hore nohami. Čaká ju niekoľko rozhodujúcich vecí:
- chlap - lebo ako som už písala, oni môžu, sa na ňu vykašle. Stáva sa to aj v normálnych, harmonických vzťahoch, že skrátka zdupkajú. A ona ostane sama.
- dajme tomu, že býva v podnájme, alebo stačí ak vo vlastnom byte platí účty, no keďže ostala sama, má dve možnosti.
- buď pol roka po pôrode pôjde naspäť do práce a pre dieťa nájde zariadenie, čo ale tiež nebude zadarmo. Alebo sa stane zázrak a ona bude vedieť vyžit z cca 250 € rodičovského príspevku spolu s dieťaťom. Aha ešte si môže vysúdiť výživné. V našich končinách podľa súdov a tabuliek stačí výživné na dieťa približne 100€ mesačne. Ale môže sa stať, že ostane pri 30€.
- ale vtedy riskuje, že keď týpek, ktorý sa zachoval ako idiot uvidí, že je šťastná bez neho, urobí z dieťaťa rukojemníka a zrazu začne javiť záujem o to nechcené dieťa.
- alebo pojde bývať k svojim rodičom a zanechá svoj zabehnutý život?
- ďalšia vec je súkromný život. Vieme všetci, dieťa je záväzok na celý život, moja dcéra má 5 rokov a ja som okrem baby friendly dovoleniek nebola nikde. Žúry a nočný život tiež nehrozí nejakú dobu, kým bábätko aspoň u babky neprespí.
- a okruh kamarátov, s ktorými sa stretávam? Tak ten sa zúžil na asi 20% z pôvodných. A to nie som mamička, ktorá by nemala inú tému ako svoje dieťa. Myslím si, že som ostala taká istá ako pred tým. Mám aj kamošky, ktoré majú deti, no nestretávame sa už. Možno preto, že žijú vo vzťahoch a chcú sa baviť aj o vzťahoch, ale čo môžu preberať so slobodnou mamičkou, ktorá si ani nemá kedy budovať nejaký normálny vzťah? Ostávalo by len nájsť si ďalšie single mamičky, ale tam sa to väčšinou uberá v rozhovoroch k ohováraniu a zatracovaniu mužského pokolenia a to nie je moja šálka kávy na rozhovor.
Proste nech sa na to pozerám, ako sa pozerám, môj život sa úplne zmenil. Nie je ani taký ako majú moje bezdetné kamarátky, ani taký ako majú moje vydaté kamarátky. Ja som však do toho išla plánovane a vedela som, čo ma čaká a som za to rada.
Úplne však rozumiem tomu, že sa na toto žena proste nemusí cítiť a nikto by ju do toho nemal nútiť. Chlapa tiež nemôže nikto nútiť, aby kvôli svojmu dieťaťu zmenil život, ak on nebude chciet.
Takýchto slobodných mamičiek je oveľa viac, ako si dokážete predstaviť. Všetky centrá pre matky s deťmi sú plné. Všetky. Mamičky, ktoré sú samé sú skutočne same, nemajú kam ísť. Okrem rodiny samozrejme.
Štát pomáha možno tým, ktoré sú úplne na okraji chudoby. Ale čo taká dobre situovaná žena s pekným zárobkom a krásnou kariérou? Nie je to "socka" ale nežiaducim materstvom sa ňou môže stať. Klesne jej životná úroveň o niekoľko tried.
A že nech dieťa radšej, ako by ho zabila porodí a dá na adopciu? To môže povedať len bezcitný a neznalý človek. Lebo keď ono proste to dieťa len prišlo v nevhodnej dobe, s nesprávnym človekom a ona ho aj ľúbi a keď ho už vynosí a porodí, určite sa ho nevzdá a vtedy sa stáva tým rukojemníkom štátu, ktorému sa obráti život hore nohami.
A adopcia ako taká. Aj detské domovy sú plné. Kto chce, nech si adoptuje dieťa odtiaľ, je ich už teraz viac, ako dokáže systém zdravo zvládnuť. A ak adopcie nefungujú, je problém inde, nie v nedostatku nechcených detí.
Viem si predstaviť aj krajinu, kde by takýto zákaz interupcií miesto mať mohol. Niekde, kde by bolo o takéto ženy postarané. Kým však matky nebudú mať dostatočnú podporu, štát ich nemôže nútiť a vlastne si z nich robiť rukojemníkov, aby mali neželané deti. Štát, ktorý nezabezpečí slobodným matkám pokojný život bez strachu o to, čo sa uživia, o nich nemá právo rozhodovať.
A či je to vražda? Tá malá dušička vie, kam ide a veľmi pravdepodobne sa vráti keď príde tá správna doba a osoba.
Aby nejaký kresťan nútil ženu, nech si nechá dieťa ako slobodná mamička.. ten kresťan, čo také dieťa nechce ani pokrstit? Ten kresťan, čo sa na také ženy pozerá cez prsty? Veď naša spoločnosť neakceptuje a nepomáha už existujúcim slobodným maminám a ešte si chcú vynútiť ďalšie?
Pre ženu je interupcia vždy veľmi ťažkým rozhodnutím. Určite najťažším v živote. Už to je pre ňu bremenom, ktoré si bude so sebou niesť do konca života.
Som presvedčená, že je prospešnejšie robiť osvetu o rôznych formách antikoncepcie, zaviesť kvalitnú sexuálnu výchovu do škôl a netabuizovat sex ako taký. Priznať, že je súčasťou života, je dokonca tvorcom života, a otvorene o ňom rozprávať, nech sú dostupné všetky formy antikoncepcie. Je ich neúrekom, aj úplne šetrných a bezpečných.
A v ďalšom kroku, keď už na to príde, je veľmi dôležité ženy poučiť. Ako presne, detailne zákrok prebieha a aké riziká sú s ním spojené. v tomto bode by som ešte doplnila, že existuje určitá forma postabortívnej depresie a v niektorých prípadoch by sa terapia mnohým ženám zišla.
Ja mám šťastie na tolerantné okolie a mne ani Hani nikto nedáva pocítiť, že by sme boli nejaké neprijaté, bodaj by to tak mali všetky slobodné maminy :)
A môj syn? Tak ten po splneni svojej úlohy pomaly zaspal a moje tehotenstvo skončilo diagnózou missed abortion, čo je na zvlášť príspevok, keďže sme spolu absolvovali aj pôrod. A všetko je tak ako má byť a je to správne ;)
Späť na zoznam článkov
