Niesom alternatívna biomatka!
Ako tak čítam články a stránky rôznych ľudí, ktorí sa zaoberajú rodičovstvom a psychológiou, zmocňuje sa ma pocit, že pri slovnom spojení „kontaktné rodičovstvo“ si všetci predstavia maminu, ktorá neočkuje svoje dieťa, kŕmi ho iba bio vecičkami, nepretržite vláči v šatke, nepoužíva plienky ani kozmetiku z bežných obchodov, nevychováva svoje dieťa, necháva ho rásť ako "samorast"...
Ľudia radi preháňajú.
Hlavne keď súdia druhých alebo si o nich vytvárajú názor s obľubou poženú svoj úsudok do extrémov. Typickým príkladom je situácia, kedy vidíte na zemi ležiaceho pozvracaného človeka. Automaticky si myslíte, že to prehnal s alkoholom (česť výnimkám). Málokedy sú však veci naozaj také, ako si o nich na prvýkrát vytvoríme predstavu.
Skúsim v stručnosti opísať môj pohľad na „kontaktné rodičovstvo“, teda priblížiť vám moje rodičovstvo.
V prístupe k môjmu dieťatku sa sústredím hlavne na jeho psychickú pohodu a zdravie. Som presvedčená, že väčšina chorôb sú len prejavy porúch v psychickej rovine. Pre mňa je základom zdravia, zdravie duševné. Nehovorím tým, že budem pchať do svojho dieťaťa hocičo a budem podceňovať zdravie fyzické, ono to ide ruka v ruke. A neznamená to ani, že v prípade vážnej choroby by som len tak šamanila doma so sviečkami :)
Rozpíšem vám základné body, ktorých sa držím.
-
Dojčenie. Pre nás základ. Prvé dni a možno aj mesiace sme takto trávili väčšinu dňa. Hanka papala skoro stále a keď nepapala, tak spala. Hlavne prvé mesiace je pre dieťa veľmi dôležité cítiť blízkoť maminky. Ak s akýchkoľvek dôvodov dojčenie možné nie je, je potrebné dieťatko často prikladať na hrudník a mojkať, túliť sa s ním, aby si vytvorilo s rodičom puto. Takú malú podporu keby ste mali problémy pri dojčení nájdete tu. Táto väzba sa neskôr zúročí, verte mi. Dieťa bude vedieť, že vo Vás má oporu a môže sa na Vás spoľahnúť. O dojčení nájdete podrobnejší článok tu.
-
Pohoda. Ja viem, že to vždy nejde. Usmievať sa, všetko brať s chladnou hlavou, s nadhľadom. Mňa osobne materstvo v tomto veľmi zmenilo. Moja trpezlivosť sa dostala do roviny, akú som si ani vo sne nevedela predstaviť. Chce to však veľa práce so samým sebou. Hlavným bodom k dosiahnutiu takejto pohody je láska k sebe. Uvedomenie si svojej hodnoty a prijatie seba samého. Tiež téma na celý článok, ktorý nájdete tu.
-
Pochvala a uznanie. Je jedno, či Vaše dieťa nakreslilo krásny domček, alebo zahralo na klavíri najjednoduchší zhluk pár tónov, urobilo to najlepšie ako vedelo. A potrebuje cítiť, že jeho snaha stála za to, že si tú snahu niekto cení, váži.
-
Rovnocennosť. Naše dieťa nevie veci ako my. Dokonca nevie ani chodiť a my ho to všetko musíme naučiť, to však neznamená, že je to náš podriadený! Keby sme to mali porovnať k pracovnému zaradeniu, tak je to vlastne Váš nasledovník, ktorý tu ostane po Vás. Keď ho budete vychovávať k podradenosti, naučí sa podriaďovať aj ostatným, potom však od neho nemôžete čakať väčšie ambície. Toto však neznamená, že dieťa vám má skákať po hlave. O tomto si povieme viac v nasledujúcom článku tu.
-
Načúvanie intuícii. Nikdy nerobte nič proti svojmu vnútornému hlasu. Svoje dieťa poznáte najlepšie Vy. Ak chcete, aby Vaše dieťa spalo s Vami v posteli až kým sa samé nevypýta do vlastnej (a ono sa veru vypýta), tak nedajte na rady okolia. Urobte to tak, ako to budete cítiť Vy sama.
Je ťažké týchto 5 bodov nejak usporiadať a možno som aj niečo zabudla spomenúť a neskôr o tom napíšem ďalší článok. Všetky body sú však v našom živote rovnako dôležité. Samozrejme, dojčenie postupne vypadne z tohto zoznamu, je však na začiatku, pretože ním to všetko začína.
Takto nejak vyzerá moje kontaktné rodičovstvo v skratke. Takže žiadny extrém, žiadne bavlnené plienky, zásadné zmeny životného štýlu, ani vytŕčanie z davu. Obyčajná mamina, ktorá je v úzkom kontakte so svojím dieťaťom, naslúcha jeho potrebám a je mu spoľahlivým sprievodcom vo veľkom neznámom svete.
Lúčim sa so slovami, ktoré mi teraz z tohto článku ležia na perách. Nehanbite sa sa a smelo ukážte svojim deťom, ako ich máte radi a čo pre Vás znamenajú :)
Späť na zoznam článkov
