Podvedomé programy
Už sa Vám stalo, že vo Vás nejaká situácia vyvolávala nepríjemné pocity a ani ste nevedeli prečo? Alebo ste na niečo zareagovali priam až agresívne z nevysvetliteľného dôvodu a v zápätí Vás to mrzelo?
Môžu za to programy, ktoré máte vo svojom podvedomí. A za tie programy môžu Vaše zážitky. Zážitky, ktoré si väčšinou nepamätáte. Odohrali sa totiž v rannom detstve alebo dokonca počas tehotenstva.
Takto nespracované a nevysvetlené situácie sa nám ukladajú a my - v tej dobe deti hľadáme na ne odpovede. Všetkými možnými otázkami, veď poznáte tie nekonečné detské otázky..
Ak sa však vtedy stretneme s odmietnutím, či nebodaj výsmechom, miesto láskavej a trpezlivej odpovede, vryje sa nám to do podvedomia ako negatívny zážitok a postupne sa prestaneme pýtať a vznikajú tými nezodpovedanými otázkami ďalšie a ďalšie bloky a vzorce správania.
Neskôr máme problém nekopírovať toto správanie rodičov v tej istej situácii. Aj napriek tomu, že si pamätáme, aké je to nepríjemné, nemôžeme si pomôcť.
Je však dôležité, priznať si, že v niektorých situáciách reagujeme neprimerane.
Mamička môže poznať teóriu milujúceho rodičovstva, no ak si neuvedomuje, že má v sebe hlboko zakorenené negatívne programy, nedokáže sa riadiť naučenými vedomosťami, pretože v strese vyhráva program z podvedomia.
Najjednoduchšie to vysvetlil Aleš Kalina v tomto videu >>
Podvedomie a jeho bloky sa samozrejme týkajú všetkých oblastí života. My sa však pozrieme na materstvo a rodičovstvo ako také.
Vieme, že väčšinu z nás rodičia vychovávali inak, ako chceme my svoje deti. Prejavy bezpodmienečnej lásky boli také zriedkavé, že mnohí si na ňu ani nepamätáme a nevieme, aký je to pocit.
Byť bezpodmienečne milovaný (to je jeden z dôvodov, prečo nenachádzame ani partnerov, ktorí by nás bezpodmienečne milovali - pretože sme presvedčení, že si to nezaslúžime).
Naša generácia sa s týmito blokmi musí popasovať sama, je ich nespočetné množstvo, ako hovorí Aleš, sú ich tisícky a tento blog je príliš malý na to, aby sme ich vyriešili na tomto mieste.
Mám niekoľko príkladov, kedy my reagujeme tak, ako niekedy naši rodičia a spoliehame sa na to, že dieťa nemá toľko rozumu, aby to pochopilo či si to zapamätalo. A pritom pravda je úplne inde a človek si v rýchlosti ani neuvedomuje tieto súvislosti.
1. Idete s dieťaťom z prechádzky, no jemu sa už nechce, mrnčí, chce ísť na ruky, no vy máte plné ruky, tak ho chcete motivovať: "Ak zvládneš prísť domov po svojich a bez mrnčania, doma nás čaká orechový koláčik."
Odmyslite si teraz nádych manipulácie a predstavte si, že Vy ako rodič viete, že žiadny koláčik doma nie je a nebude, jednoducho ste vedome dieťa klamali a po príchode domov mu len chladne oznámite, že žiadny koláčik nebude.
Ako by ste sa cítili? Oklamane? Zmanipulovane? Ponížene?
A aké ponaučenie si z toho vezmete ako dieťa? Klamať sa môže. Sľub nič neznamená... A mnoho mnoho ďalších veci.
Stojí to za to?
2. Vaše dieťa Vás jemne potiahne za vlasy, alebo chytí druhú bradavku pri dojčení, alebo niečo iné, čo by ste za normálnych okolností brali pozitívne. No Vy z nejakého nevysvetliteľného dôvodu začnete konať agresívne a na situáciu vôbec nereagujete primerane a spätne sa na svoje správanie len nechápavo pozeráte.
Prečo sa takéto situácie stávajú?
Pravdepodobne ste takúto podobnú reakciu zažili v útlom detstve a nevedeli ste sa s ňou vyrovnať, nespracovali ste ju a tak ostala vo Vašom podvedomí ako obrovské negatívum.
Dieťa si totiž do podvedomia nahráva naše správanie ako film a v podobnej situácii bude reagovať rovnako. Podvedomie nesúdi, či je reakcia správna alebo nesprávna, ono len vysiela signál o naučenom správaní.
Je potrebné si tieto programy uvedomiť a pracovať na nich. Najdôležitejšie je ich odhaliť, liečenie už ide pravideľným opakovaním správnych vzorcov samé od seba.
Mojim cieľom je naučiť maminky (poprípade aj oteckov), ako predchádzať situáciám, pri ktorých sa staré programy spúšťajú. Chceme predsa svoje deti vychovávať tak, aby boli sebavedomé, veselé, milujúce, dobrosrdečné, úspešné...
Späť na zoznam článkov
