Sebaláska a bezpodmienečná (seba)láska
V poslednej dobe všade čítam, že máme pestovať sebalásku.
Takmer v každej diskusii, kde si pýtajúci pýta rady ohľadne vzťahu partnerského, kamarátskeho, pravcovného, vzťahu so svojimi rodičmi, deťmi... je väčšina reakcií o sebaláske.
Vyplýva z toho to, že ak máme problémy vo vzťahoch všeobecne a dokonca aj problémy s výchovou svojich detí, je to tým, že máme, alebo teda cítime nedostatok sebalásky.
Všade sa však o tom píše len potiaľto.
Nikto už ďalej nevysvetľuje, čo to tá sebaláska vlastne je. A to je ten kameň úrazu, pre ktorý sa väčšina pýtajúcich neposunie ďalej. Vysvetľujú si sebalásku inak, ako to je a tak sa točiastále dokola.
Rovnako ako pri pojme bezpodmienečná láska, či bezpodmienečná sebaláska. Keď zúfalým rodičom poradím, aby svoje deti milovali bezpodmienečne, ak chcú, aby sa medzi nimi vzťahy zlepšili, väčšinou to pochopia tak, že im majú všetko dovoliť a potom sa čudujú, že situácia sa nezlepšuje, dokonca sa väčšinou zhoršuje.
Sebalásku si potom tiež vysvetľujú ako arogantné, egoistické a bezohľadné správanie.
Tiež omyl!
Preto som sa dnes rozhodla venovať týmto dvom pojmom.
Sebaláska je prijatie seba samého ako celistvú a dokonalú bytosť.
To však neznamená, že sa nemôžete zlepšovať.
Tak, ako dieťa, ktoré sa učí chodiť, cíti, že je v poriadku také aké práve teraz je a aké sa narodilo a vie, že postupne sa chodiť naučí. Ale kým to ešte nevie, akceptujeme jeho vývojové štádium a dáme mu čas a priestor na vývoj.
Rovnako aj Vy, keď sa chcete v niečom zdokonaliť, prijmite najprv, že tak ako ste, ste v poriadku, v súlade so svojim vývojom a môžete sa zlepšovať.
Starostlivosť o seba s láskou, pokorou a vďačnosťou je nevyčerpateľným zdrojom životnej sily.
Pri tom, ako sa o seba staráme, však nemáme zabúdať ani na ostatných milovaných. Sebaláska nie je sebectvo. Ak sa dokážete prijať a mať sa radi spolu so všetkými svojimi časťami fyzickými aj psychickými, odzrkadlí sa to aj na Vašich vzťahoch. Ak cítite mier a pokoj, súlad vo svojom vnútri, vyžarujete to všetko aj navonok. Ako vo vnútri, tak aj vonku, poznáte to :)
Váš život len zrkadlí to, čo máte vo svojom vnútri. Aj toto je často písané v rôznych motivačných článkoch, však?
Sebaláska tiež nie je o ponižovaní ostatných. Ani srnka sa nesmeje žabe, že je pomalšia, ani ryba sa nesmeje srnke, že nevie plávať. Je o prijatí jedinečnosti každého z nás.
Hodnota všetkých je rovnaká. Avšak to, ako ju kto prejaví navonok je už každého osobná cesta a rozhodnutie. Nie sme rovnakí, ani v prírode sa nesprávajú všetci rovnako, no robia všetko a žijú najlepšie ako vedia. Komár, myš, vlk, krtko... Každý robí iné a všetci si skrátka svoju úlohu plnia na základe svojich schopností.
Sebaláska je teda prijatie seba samého bez pochybností o svojej hodnote. Sebaláska určite nie je hrozbou pre ostatné vzťahy, práve naopak. Ak človek vie, kto je a prijíma sa so všetkými svojimi plusmi aj mínusmi, dokáže si pevne stanoviť hranice, a tak sa mu nemôže stať, že sa dostane do vzťahu, kde bude ponižovaný, neuznaný, manipulovaný. A takisto ho nebude ovládať strach - z odmietnutia, neúspechu...
Sebaláska, rovnako ako bezpodmienečná láska nie sú emócie - tie sú nestabilné.
Je to stav bytia. Pokojný, vzrovnaný, pozitívny stav.
Nevyvoláva žiarlivosť, nemanipuluje, nemá potrebu kontrolovať, ani podmieňovať svoju existenciu.
Nemôže jej byť príliš. Neobmedzuje okolie. Sebaláska, ani bezpodmienečná láska sa nemôže presadzovať na úkor iných. Ak máte pocit, že Vás napríklad dusí láska Vášho partnera, nie je to láska, čo Vás dusí. Je to jeho strach (napríklad z toho, že o Vás príde) alebo jeho závislosť na vzťahu či na Vás.
Nie sme zvyknutí na bezpodmienečnú lásku, väčšinou sme ju nikdy nezažili. Preto je pre nás niekedy ťažké pochopiť, ako na ňu. Bezpodmienečná (seba)láska je stav absolútneho prijatia a pokoja. Keď uvidíte, že Vy, alebo druhá strana už hrá hry, kšeftuje s láskou, či manipuluje, nejde už o lásku, ale o spomenutý strach či závislosť.
Ako píšem, u nás na tento druh lásky nie sme zvyknutí. Bola by to totiž nuda. A to sa nášmu malému čertovi v nás nepáči. A tak príde s nejakou drámou a Vy môžete začať odznova. Je to tým, že sme naučení takto žiť. Ubližovať si, oplácať, pomstiť sa...
Potrebujeme ten adrenalín, emócie, vášeň v podobe hádok. Nevravím, že si máte nechať ubližovať. Ak však Vy sami poznáte seba a svoju hodnotu - zase som pri tej sebaláske. A ak viete kto ste a prijímate sa, žiadne nadávky, urážky či podobné nízkovibračné veci sa Vás nedotknú.
Nemáte potrebu obhajovať sa pred cudzími, chcieť sa im zavďačiť, ani sa im prosiť a tak sa automaticky z Vášho života vytratia ľudia, ktorých ste ich o svojej hodnote museli presviedčať a aj tak ju nikdy neuznali.
Človek je však tvor spoločenský, a tak chápem, že o niektorých ľudí, aj keď takých, čo Vás chcú zmeniť, či vylepšiť podľa svojich predstáv, nechcete prísť. Uvedomujem si, že v našich končinách sú vzťahy (partnerské, pracovné, skrátka všetky) väčšinou založené na strachu a závislosti, preto moje odporúčanie na záver:
Málokto sa cíti na to dávať bezpodmienečnú lásku do sveta. Pre Váš pokoj na duši a ľahší život však stačí, ak sa túto bezpodmienečnú lásku naučíte dávať v prvom rade sebe - to znamená, že zakaždým, keď si budete chcieť o sebe myslieť niečo negatívne, ponižovať sa, či podobné špeciality, zastavte sa a povedzte si, že ste v poriadku tak, ako práve ste a ak na sebe v nejakej oblasti pracujete, ide len o vývojové štádium, ktoré je tiež v poriadku a nevzdávajte sa. Pestovaniu sebalásky a starostlivosti o seba som venovala niekoľko kapitol v tejto knižke, ktorá je len za cenu poštovného=>>
Rovnako ako to dieťa, keď sa učí chodiť - každé iným tempom a spôsobom.
V druhom rade dávajte bezpodmienečnú lásku svojim deťom, ako na tom som písala tu =>>
Nech sa oni už nemusia pasovať s rovnakým čertom volajúcim po dráme, ktorého máme za chrbtom my, ale mohli si nerušene užívať život. Oni nás sem totiž samé prišli tej bezpodmienečnej láske učiť. Ta kich teda sledujme, nekazme ich a nezabíjajme v nich toto poslanie.
Späť na zoznam článkov
