Sloboda či anarchia?
Tak som dnes uvažovala, čím dnes inšpirovať naše čitateľky a skočil mi do očí tento príspevok, ktorý kopírujem na nasledujúcej fotke, kliknutím na ňu Vám otvorí fanpage jednej úžasnej žienky a mamičky troch deťúreniec :)
Často sa stretávam s tým, že keď svoju dcéru akceptujem ako jedinečnú osobnosť a dávam jej priestor na svoje pocity a potreby a učím ju prijímať a spracovávať ich namiesto toho, aby som v nej tieto pocity a prejavy nasilu potláčala, chápe to moje okolie akoby som jej dávala nekonečnú slobodu robiť si čo chce. Aj na úrok slobody ostatných.
Ja si myslím práve opak. Ak jej ukážem, že aj ja rešpektujem jej potreby a pocity, naučím ju rešpektovať. Ak by som sa k nej a voči jej pocitom správala odmietavo, naučila by som ju odmietať. Ak ju budem prijímať a milovať, naučím ju presne to isté.
Ako raz povedal psychológ Ivan Štúr: „Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá.“
Nebudem ju učiť nenávisti a poslušnosti. Ukážem jej, že aj jej "závora" si zaslúži moju pozornosť :*
Späť na zoznam článkov