Môj príbeh
Môj príbeh
Nakuknutie do môjho „ja“.jpg)
Dnes je zo mňa spokojná mamička zladená so svojim dieťatkom a tú lásku a harmóniu z nás cíti snáď aj človek, čo rodičovstvo ešte nezažil. Cítim sa úžasne, moja ženskosť nabrala tie správne „grády“, mám pocit pôvabnosti a moje sebavedomie sa dostalo na správnu úroveň.
Často počujem postrehy typu: „Ako to robíš, že vyzeráš tak vyrovnane? Materstvo ti veľmi prospieva. Aké pokojné bábätko máš...“ A to všetko len vďaka tomu, že zvládam v mojich očiach jednu z najvýznamnejších životných úloh, takto ladne a hravo.
Nešlo to len tak úplne samo.
Vyrastala som v rodine, kde sa deti vychovávali inak, ako by si samotné deti priali. Celá spoločnosť sa vtedy na výchovu detí pozerala inak ako dnes. A teda moje zvládanie stresov a náročných situácií bolo na veľmi zlej úrovni. Dnes už je naša spoločnosť, našťastie, na správnej ceste naučiť rodičov vychovávať šťastné a vyrovnané deti.
Naša generácia bola vychovávaná rovnako. Chladne, čoho dopady riešim na mojom blogu vo viacerých článkoch.
Tieto programy v nás sú hlboko zakorenené a okolie na nás tiež tlačí, aby sme sa správali „bežne“, tak, ako sa od nás očakáva. Ak sa však rozhodneme „vytŕčať z toho davu, čaká nás dlhá cesta pregropramovať sa a nabrať silu tomuto tlaku spoločnosti odolávať.
Ja som to možno vzala až moc extrémne. Som dobrovoľne slobodná mamička. Sama som sa rozhodla neísť vyšľapanou cestičkou: práca, priateľ, manželstvo, dom, deti a zase práca. Asi som moc uletená, no toho pravého som skrátka ešte nenašla. Prečo by som sa teda nemohla usadiť sama a mať dieťa?
A tak som kašľala na tlak okolia a ich pohľady a dnes mám krásnu dcérku, ktorú nadovšetko milujem a som šťastná. Ani raz som neoľutovala toto rozhodnutie a ak by som aj vrátila čas, rozhodla by som sa rovnako. Som rada, že som nepočúvala hlas okolia, ale hlas svojho srdca.
K tomu, aby som to dokázala ustáť som si ale musela prejsť dlhú a náročnú cestu.
Cestu sebapoznávania, zvládania stresov, celkového pochopenia seba a ponorenia sa do vlastného vnútra. Musela som staré programy v sebe „zničiť“, aby som postavila nové. Nezazlievam to svojim rodičom, vtedy to tak robili všetci a v dobrej viere. Viem, že ma milujú a robili všetky kroky počas výchovy s plnou láskou.
Ako vyzerala vtedajšia výchova a čo bolo iné oproti tej dnešnej a podľa môjho názoru vhodnejšej?
V prvom rade sa dieťa nebralo ako rovnocenný partner a na budovanie dôvery či vzťahu a bezpodmienečnej lásky sa vtedy nemyslelo. Veď načo, táto láska je prirodzená, netreba ju ďalej podporovať. Deti sa nebrali vážne. Ich názor, pocity či vkus vtedy pre nikoho nič neznamenali. Týmto správaním sa do dieťaťa vkladajú negatívne programy, viac o nim nájdete tu >>
Hlavným bodom terajšej výchovy je, dieťa rešpektovať, ukázať mu, že ho rešpektujete, milujete a ste tu pre neho. A nesúdite ho. Ono nie je škaredšie ak je zababrané a nie je horšie ak sa mu niečo nepodarí. Nezhadzujte svoje deti. Nikdy ich neponižujte. Nikto učený z neba nepadol, majte trpezlivosť pri jeho vývoji. Hlavným pilierom je teda bezpodmienečná láska.
Na túto tému už existuje našťastie dostatok čítania a inšpirácie. Prešla som si obrovské množstvo literatúry na túto tému. Na vysokej škole som mala psychológiu, vrátila som sa aj k tej. Všetko sú to informácie ľahko dostupné. Mamičky sa učia, poznajú teóriu naspamäť.
Prečo to teda stále nefunguje?
Staré programy sú v nás silno zakorenené. A aj keď vieme, ako by sme sa v danej (napríklad stresujúcej) situácii mali zachovať, nie vždy sa to aj v praxi podarí. A zas to "múdre" okolie: „V dvoch mesiacoch ti musí už prespať celú noc; nauč ju na svoju vlastnú postieľku čo najskôr; keď ju budeš nosiť, rozmaznáš ju; kojenie nie je také dôležité, daj jej aj vodu, určite je iba smädná...“
Viac o týchto programoch a ich dopade nájdete v tomto článku >>
Všimla som si, že takto reagujú mamičky, ktoré majú problém so sebavedomím (aj keď si ho nechcú otvorene priznať), majú strach dôverovať svojej intuícii, neveria jej. Radšej odstavia násilne s obrovskou dávkou stresu dieťa, lebo „mama mi to poradila“ namiesto toho, aby dôverovali svojej intuícii a vlastnej potrebe túlenia sa s dieťatkom.
Ak sa potom takáto mamička dostane do stresu, kopíruje správaním nežiaduce naprogramované správanie a neskôr tu ľutuje.
Ja si už dnes viem vážiť samú seba, mať sa rada, dôverovať svojej intuícii, svojim rozhodnutiam a dokázať sa presadiť a stáť si za svojimi rozhodnutiami a stres? Ten sa odťahoval "do Humpolce" :)
Teším sa z každého dňa a na všetkom sa snažím nájsť pozitíva. Máločo mi pokazí deň či rozhodí náladu. Cítim sa tak, ako sa chcem cítiť a nelomcuje mnou žiadny vonkajší vplyv.
Dnes mám za sebou premenu z malého škaredého utiahnutého káčatka a som sebavedomá žena a vyrovnaná mamina. Viem, že svojmu dieťaťu takto ušetrím túto cestu.
Už hneď v prvých dňoch môjho materstva som zisťovala, že to funguje a bola som nadšená. Malá je pokojná, ja tiež a žijeme v harmónii.
Prečo to celé robím?
Tie prebdené noci strávené čítaním a zbieraním informácií z rôznych zdrojov, sťahovanie meditácií, sledovanie koučov, seminárov a kurzov na podporu sebavedomia, by som vtedy rada vymenila za e-book, kde nájdem všetky potrebné informácie, ušetrila by som tým kopu drahocenného času.
Mojim cieľom je takéto niečo robiť pre vás :) Niečo, kde Vám ukážem, ako sa bežná mamina z bežného prostredia (mimo lesných víl a šamanov) dostane do pohody a úspešne sa jej tak darí byť sama sebou.
